Digitálny detox – Príbeh jednej čarovnej doliny.
Cestovateľské úspechy sa zväčša merajú na počet navštívených krajín, nalietaných míľ či prejdených kopcov. Ja som kedysi pre osobné uspokojenie naháňala ďaleké krajiny – čím dlhší let, tým väčšia satisfakcia. Dnes sa najviac poteším, keď doma na Horehroní objavím tiché miesto, kde sa na chvíľu zastaví čas.
Zbieranie cestovateľských trofejí mi pomohlo naplno oceniť to, čo máme doma. Nie sú to atrakcie uvádzané v rebríčkoch návštevnosti, ale malebné doliny a nekonečné lesy.
Rada sa vraciam na Vrchy. Už ani nehľadám nové zákutia, mám svoje topky. Z nich najviac ma zakaždým očarí Kysuca. Čarovná dolina ďaleko od cesty s pár chalupami, ktoré boli pred úplným schátraním zachránené citlivou rekonštrukciou, takže pripomínajú skanzen ľudovej architektúry.
Pramene s čistou vodou, ktoré síce vnímame ako úplnú samozrejmosť, ale turisti z Blízkeho východu oči otvárajú. Vzorne upravené okolia chalúpok hovoria veľa o tom, s akou úctou sa tunajší chatári o toto miesto starajú. Poriadok, vykosený trávnik, malá kaplnka a dokonca slovenská izba.
Na konci doliny sa nachádza jeden či dva domy s trvalým osídlením. Za posledným domov je už len zráz, ktorým kedysi prechádzali ľudia s vozmi ťahanými volmi. Dnes romantická predstava, vtedy mozole a ťažká práca. Zrázom vyjdete lúkou na horizont na Uhliarku. Jeden opustený dom, turistický chodník, lesy a výhľad na Vepor.
A to najlepšie, je tu veľmi slabé pokrytie mobilným signálom. Nazývam to digitálny detox. Priatelia zvyknú vtipkovať, že propagujem digitálny detox a sama vybíjam baterku na telefóne expresne rýchlo. Nebudem sa vyhovárať, niekedy si to situácia vyžaduje, ale niekedy aj chcem. Zrejme to poznáte viacerí. Ale garantujem vám, že na Kysuci vydrží baterka dlho.
Zdroj: Kam na Horehroní
Autor: Ivana Rešutíková
